Obecně 
   Znamení a úkazy
Předpovědi, věštby - ropa
Svět na prahu ropné katastrofy
     
  Překlad anglického textu z Life After the Oil Crash  
  Život po ropném krachu  
     
     
  Britské listy
23.10.2005  
Newyorská konference o ropném zlomu
15.08.2005  
Scénáře ropného šoku - mediální odezva
03.08.2005  
Scénáře ropného šoku
15.07.2005  
Co přijde po ropě?
11.07.2005  
Jíme ropu a zemní plyn
 
   
  Volám sa Ján Kolár a momentálne (máj 2005) som študentom technickej vysokej školy. Hlavnou časťou tohto článku je preklad anglického textu z Life After the Oil Crash. Uvedenú stránku odporúčam všetkým, ktorí nemajú problém s angličtinou, pretože tam môžu nájsť omnoho viacej informácií ako iba v tomto krátkom článku. Je spracovaná veľmi prehľadne s odkazmi na množstvo ďalších zdrojov. Je pravidelne aktualizovaná a môžete tam nájsť odkazy na aktuálne správy z oblasti ropy. Z tejto stránky citoval aj americký kongresman Roscoe Bartlett pri svojej nedávnej prezentácii v marci 2005 na tému vyvrcholenia ťažby ropy.

Situáciu s ropou sledujem asi 2 roky. Neviem nakoľko sa o Oil Peaku hovorilo predtým, ale jednoznačne môžem konštatovať, že v porovnaní so situáciou pred dvomi rokmi nastal určitý posun. Posun vidím v tom, že dnes sa o Oil Peaku hovorí oveľa oveľa častejšie a čoraz viacej ľudí prijíma tento problém ako reálnu hrozbu. Môj každodenný život sa však za ten čas veľmi nezmenil a väčšina ľudí v mojom okolí si zrejme neuvedomuje, pred akým obrovskou krízou stojíme. Zo zmiešanými pocitmi sledujem, ako všetko beží v starých koľajach, akoby sa nič nedialo. Moderátori v televízii či rádiu rozprávajú o kadejakých bezvýznamných veciach, namiesto toho, aby hovorili o tom, čo je naozaj dôležité. Ľudia chodia každý deň do práce a večer sa vracajú domov. Mnohí ľudia, ktorých som či už stretol alebo som ich počul hovoriť, majú predstavu, že súčasný štýl života bude pokračovať aspoň niekoľko sto rokov. Zabúdajú na to, že naša moderná spoločnosť nie je až taká stará. Neviem, či niekoho niekedy fascinovalo tak ako mňa, ako sa svet zmenil v 20. storočí. Skúste si predstaviť, ako asi žili ľudia pred sto rokmi a ako žijeme my. Väčšina ľudí považuje súčasný spôsob života za niečo samozrejmé, pretože si iný jednoducho nevie predstaviť, lebo tak žijú od narodenia.

Myslím, že vás nemusím dlho presviedčať o tom, že ropa je pre súčasnú civilizáciu kľúčovou záležitosťou, na ktorej všetko stojí i padá. Ona je tým hnacím motorom súčasnej civilizácie. Tak ako vynález parného stroja bol hnacím motorom priemyselnej revolúcie v 18. a 19. storočí, vynález spaľovacieho motora stál za vedecko-technickým rozvojom i populačnou explóziou 20. storočia. Ropa má v porovnaní s uhlím viacero výhod. Je to predovšetkým vysoká výhrevnosť, jednoduchšia preprava a možnosť konštruovať kompaktnejšie a úspornejšie motory. Problémom je, že málokto myslel na to, čo robiť, keď sa minie. Presnejšie povedané, čo robiť, keď jej nebude dostatok, lebo to je rozdiel, ako sa môžete dozvedieť aj z tohto článku. Možno práve tento rozdiel spôsobil, že veľa ľudí "zaspalo" a nevidí, že loď s menom Moderná civilizácia sa v krátkom čase začne potápať.

Viem, že nie je jednoduché zmieriť sa s tým, o čom sa dočítate v tomto článku. Pôsobí to naozaj depresívne, keď si človek uvedomí, že nám už nieto pomoci. Cieľom môjho článku je však nielen informovať ľudí, v akom bahne sa nachádzame, ale aj vliať do ich sŕdc nádej. Zrejme prvou otázkou, ktorú by sme sa mohli spýtať je, prečo vôbec došlo k súčasnej situácii? Však sa o tom vedelo už niekoľko desaťročí. Dr. Marion King Hubbert predpovedal už v roku 1956, že domáca produkcia ropy v USA vyvrcholí v roku 1970 a svetová niekde okolo roku 2000. Prečo sa neurobili žiadne protiopatrenia? Sú to legitímne otázky, na ktoré ale nie je jednoduché nájsť odpoveď.

Podľa mňa jednou z príčin súčasnej neutešenej situácie je i predstava, že samotný vedecko-technický pokrok dokáže urobiť ľudí šťastnými. Druhá polovica 20. storočia je poznamenaná nebývalým pokrokom v mnohých oblastiach vedy a techniky. Zabúda sa však na jedno, že totiž samotný život má aj svoj duchovný rozmer. Ja viem, dnes existuje veľké množstvo náboženstiev a mnohí si myslia, že sú dosť duchovní. Ja sám nie som členom žiadneho náboženstva, pretože neuznávam organizované náboženstvá súčasného typu. Podľa mňa by náboženstvo malo byť prirodzenou súčasťou každodenného života. Myslím si, že meradlom pobožnosti by nemalo byť to, ako často kto chodí do kostola a podobne. Dnešné náboženstvá sú už duchovne mŕtve, pretože ľudia im prestali rozumieť. Z toho, čomu nerozumejú, sa stala slepá viera. Neodsudzujem náboženstvá principiálne, iba si myslím, že už nie sú také krištáľovo čisté a jasné, ako boli pri svojom vzniku. Mnohé náboženské symboly či príbehy majú svoj hlbší zmysel. Nie som prívržencom čisto materialistického spôsobu myslenia, ktorý uznáva iba to, čoho sa môžeme dotknúť alebo čo môžeme odmerať.

Súčasná veda je produktom pozitivizmu 19. storočia a racionalizmu 17. a 18. storočia. Celý vesmír považuje iba za akýsi obrovský mechanický stroj. Teoreticky (vraj!), ak by sme boli externým pozorovateľom (mimo vesmíru), stačilo by nám určiť počiatočné podmienky a celý systém popísať sústavou diferenciálnych rovníc a mohli by sme presne predpovedať, čo sa stane v budúcnosti. Ja si nemyslím, že to v skutočnosti takto funguje. Podľa mňa okrem hmoty tu existuje ešte jeden faktor, ktorý veda zanedbáva, ktorý však má veľký vplyv. Myslím si, že veda sa v nasledujúcich storočiach bude poberať trochu iným smerom ako tomu bolo posledných 300 rokov. Predpokladám, že zaujme celistvejší pohľad na svet. Ten nie je iba jednoduchým zhlukom atómov či molekúl. Medzi všetkým, čo existuje, jestvuje neviditeľné puto, akási spriaznenosť, úzka súvislosť. Uzavreté systémy neexistujú. To je iba hypotetická predstava.

Ale to bolo trochu odbočenie od témy. Takže hovoril som o tom, koľko dnes existuje náboženstiev. Na druhej strane málokto sa snaží alebo snažil niečo zmeniť na súčasnom systéme. Mnohí si myslia, že to nemá zmysel, že jeden človek svet nezmení. Keď tak rozmýšľajú miliardy ľudí na tejto planéte, nemožno sa čudovať, ako dnešný svet vyzerá. Ja som ešte veľmi mladý a mám málo skúseností, ale zaráža ma jedna vec. Koľko študovaných a pekne oblečených ľudí stretávam vo svojom živote, ktorí sú múdri vo svojich vlastných očiach. Ako mohli uveriť (a mnohí aj veria) nezmyselnej idei neobmedzeného technického pokroku a ekonomického rastu? Však na to nepotrebujeme žiadne veľké proroctvá, aby sme prišli na to, že raz narazíme na hranice.

A tak povedal Pán: Pretože sa blíži tento ľud svojimi ústami a svojimi rtami ma ctí, kým svoje srdce vzdialil odo mňa, a že ich bázeň, ktorou sa ma boja, je naučeným prikázaním ľudí, preto hľa, i ja učiním ešte iné divné veci s týmto ľudom, divné a predivné, a zahynie múdrosť jeho múdrych, a rozumnosť jeho rozumných sa skryje. (Izaiáš 29:13,14)

Myslím si, že uvedený verš dokonale charakterizuje súčasnú situáciu. Ja sám ľutujem, že som sa nezačal na celú situáciu pripravovať už skôr. Je to tak ťažko zistiť, čo sa vlastne deje, keď navonok sa zdá, že všetko je v poriadku. Nedá sa spoliehať naozaj na žiadneho človeka. Zostáva nám iba sa modliť k Stvoriteľovi, aby nám pomohol prežiť toto ťažké obdobie. Vyzývam touto cestou všetkých, ktorí čujú môj hlas, aby sa vážne začali pripravovať na situáciu, keď nebudú fungovať základné civilizačné vymoženosti. Lebo ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným. Prvým krokom však bude vyrovnať s celou situáciou psychicky, aj to chce svoj čas. Nikto nám presne nepovie, čo nám prinesú nasledujúce roky. Neverte falošnému pokoju, ktorý ešte vládne. Treba sa pripravovať, kým je ešte čas. Pri tom všetkom sa snažte uchovať si rozvahu a pokoj duše, je to dôležité. Panika nám nijako nepomôže, skôr naopak. Ja si myslím, že dôvody súčasnej situácie sú trochu hlbšie, že tu nejde iba o ropu. Verím, že je možný lepší a spravodlivejší svet a to mi dáva nádej v mojom živote. Zrejme to však nepôjde bez udalosti apokalyptického rozmeru. Hovorím o tom otvorene, hoci nie ľahko. Viem, že sa to prijíma veľmi ťažko, poznám to aj podľa seba. Málokto sa odváži pozrieť pravde do očí a povedať ľuďom pravdu. Časy, keď sa dalo niečo zmeniť, už uplynuli. Samotný fakt, že dnešná civilizácia je bez ropy stratená, je neoddiskutovateľný. Otázkou je, kedy dôjde ku kritickej situácii. Čím neskôr, tým lepšie, lebo budeme mať viacej času na prípravu.

Mojím skromným odhadom je, že rokom Oil Peaku bude rok 2005, možno 2006. Stačí sledovať, čo sa deje. Nedávno (25.apríla 2005) sa stretol George Bush so saudsko-arabským korunným princom Abdullahom na svojom ranči v Texase. Jednou z tém bola aj otázka vysokých cien ropy na svetových trhoch. Saudská Arábia sa síce zaviazala zvýšiť produkciu ropy zo súčasných 9.5 milióna barelov na 12.5 milióna barelov denne v priebehu dvoch až troch rokov, ale existujú vážne pochybnosti, že sa to nepodarí, lebo je to jednoducho nemožné. Neexistujú totiž spoľahlivé údaje o tom, aké sú skutočné rezervy jednotlivých krajín OPECu. V 80. rokoch totiž organizácia OPEC zvýšila svoje rezervy o 300Gb bez toho, že by to bolo podoprené reálnymi nálezmi. Bol to čisto politický krok.

V poslednom čase sa začínajú šíriť reči, že ťažba ropy v Saudskej Arábii vyvrcholila alebo v krátkej dobe vyvrcholí. Ako hovorí Matthew Simmons, investičný bankár v oblasti energetiky: "If Saudi Arabia has peaked, the world has peaked – Ak vyvrcholila ťažba ropy v Saudskej Arábii, potom vyvrcholila aj v celosvetovom meradle". V každom prípade, ak aj krajiny OPECu majú nejaké rezervy v ťažbe, nie sú veľké.

A na záver ešte jedna informácia pre tých, ktorým nie je ľahostajné, v akom svete žijeme; ktorí milujú pravdu a nenávidia pretvárku, faloš a pokrytectvo a ktorí cítia podobne ako ja, že do súčasného sveta svojím myslením akosi nezapadajú. Netreba mať strach z toho, čo sa začne diať, veď to v konečnom dôsledku nie je nič prekvapujúce. Hľadajte informáciu o tom, čo robiť v starých spisoch. Áno, táto informácia je zapísaná aj v knihách, ktoré majú ľudia každodenne pred svojimi očami, ale iba málo ľudí si to povšimlo alebo to neberie vážne. Je tam zapísané, čo všetko sa dá očakávať v nasledujúcich rokoch, aké znamenia si máme všímať a čo robiť. Ospravedlňujem sa, že môj článok nie je príliš optimistický. Nechcem však preťahovať ľuďom medové motúziky popod nos, ak je skutočnosť iná. Myslím si, že každý racionálne uvažujúci človek po preštudovaní faktov uzná, že som nemohol konať inak. Každý rozumne uvažujúci človek sa snaží pripraviť sa na vzniknutú situáciu a nie odbiť to mávnutím ruky. Však dačo už bude. To nie je riešenie. Určite, že tu už mnohokrát boli rôzne chmúrne predpovede či proroctvá. Nie každé proroctvo sa musí naplniť. Proroctvo je tu na to, aby nám bolo výstrahou, aby sme podnikli určité opatrenia. Keď sa ale nič vážne neurobilo, nemožno sa čudovať dôsledkom.

Budem rád, ak sa so mnou podelíte so svojimi myšlienkami a dojmami či prípadne pomôžete s prekladmi článkov s podobnou tematikou do slovenčiny.

   
Zdroj: http://archiv.gnosis9.net