Na vzostupnej časti tejto krivky je ropy dostatok, zatiaľčo na zostupnej časti krivky sa stáva vzácnejšou a zvyšujú sa náklady potrebné na jej ťažbu. Vrchol krivky zodpovedá bodu, keď sa vyťažilo zhruba 50 percent všetkých zásob. Keď sa nachádzame za vrcholom, produkcia ropy klesá zatiaľčo ceny stúpajú.

Aby sme to povedali jednoduchšie. Napríklad ak by bol rokom globálneho vyvrcholenia ťažby ropy rok 2000, produkcia ropy v roku 2020 by bola rovnaká ako v roku 1980. Dá sa však očakávať, že populácia v roku 2020 bude omnoho väčšia (približne dvakrát) a bude oveľa viacej industrializovaná (a teda viacej závislá na rope) ako bola v roku 1980. Dôsledkom by bolo, že dopyt po rope by prevyšoval jej produkciu a to význačnou mierou. Dôsledkom by boli vysoké ceny ropy, rozpad ekonomík závislých na rope a vypuknutie vojen o suroviny.

Kľúčovou záležitosťou nie je, kedy sa spotrebuje všetka ropa, ale kedy jej nebude toľko, aby zabezpečila ekonomický rozvoj. V tomto zmysle môžeme vrchol v ťažbe ropy prirovnať k dehydratácii ľudského tela. Ľudské telo sa skladá z približne 70 percent vody. Telo 100 kilového muža teda obsahuje 70 kilogramov vody. Pretože voda je pre ľudské telo veľmi dôležitá, človek nepotrebuje stratiť všetkých 70 kilogramov vody, aby skolaboval v dôsledku dehydratácie. Už strata 5 – 10 kilogramov môže spôsobiť jeho smrť.
Analogicky platí, že k tomu, aby došlo ku kolapsu ekonomiky, netreba spotrebovať všetku ropu. Už 10-15 percentný rozdiel medzi dopytom a ponukou môže spôsobiť veľký ekonomický otras a veľkú chudobu.

Aj malý pokles produkcie ropy môže mať devastujúce následky. Napríklad počas ropného šoku v 70. rokoch už výpadok 5% spôsobil, že ceny narástli štvornásobne. Podobná vec sa stala v Kalifornii pred niekoľkými rokmi so zemným plynom: pokles produkcie o 5% spôsobil, že ceny raketovo narástli o 400%.

Našťastie boli tieto cenové šoky iba dočasné.

Nastávajúci ropný šok nebude krátkodobou záležitosťou. Bude začiatkom nového, trvalého stavu. Keď ťažba ropy začne klesať, produkcia bude každý rok klesať o 3-6% (konzervatívny odhad).

Takmer všetky nezávislé odhady nezávislých vedcov naznačujú, že ťažba ropy vyvrcholí a začne klesať v nasledujúcich piatich rokoch.

Mnohí geológovia predpokladajú, že rok 2005 je posledným rokom relatívne lacnej ropy, zatiaľčo odhady odborníkov z oblasti ropného priemyslu naznačujú "zdanlivo nepreklenuteľný rozdiel medzi ponukou a dopytom, ktorý má nastať po roku 2007", čo bude viesť k veľkým výpadkom pri dodávke palív a neustále sa zvyšujúcim vážnym výpadkom počínajúc rokmi 2008-2012.

Dlhodobé dôsledky vrcholu ťažby ropy na váš spôsob života nie je niečo, čo môžete pustiť jedným uchom dnu druhým von. Keď sa budeme kĺzať po zostupnej časti krivky produkcie ropy, zistíme, že sme sa dostali do niečoho, čo sa zvykne označovať ako "post-industriálnu doba kamenná".

Vrchol v ťažbe ropy sa zvykne označovať aj "Hubbertov vrchol" podľa geológa firmy Shell Dr. Mariona King Hubberta. Hubbert už v roku 1956 presne predpovedal, že produkcia ropy v USA (domáce zdroje) vyvrcholí v roku 1970. Okrem toho predpovedal, že ťažba ropy v globálnom merítku vyvrcholí v roku 1995. K tomu by aj došlo nebyť politicky vytvorených ropných šokov v 70. rokoch, ktoré oneskorili vrchol o 10-15 rokov.

"To je toho. Ak narastú ceny benzínu, kúpim si jedno z tých hybridných áut. Prečo by ma to malo trápiť?"

Petrochemický priemysel je zdrojom kľúčových surovín pre mnohé oblasti priemyslu, nejde tu iba o benzín. Ako geológ Dale Allen Pfeiffer poukazuje vo svojom článku "Eating Fossil Fuels (požieranie fosílnych palív)", na produkciu potraviny s energetickým obsahom 1 kalórie spotrebujú v USA fosílne palivá s energetickým obsahom asi 10 kalórií.

Veľkosť tohto pomeru vyplýva z faktu, že každý stupeň výroby jedla v modernej spoločnosti používa ako zdroj energie fosílne palivá či ďalšie petrochemické produkty:

Pesticídy sa vyrábajú z ropy;

Priemyselné hnojivá sa vyrábajú z amoniaku, ktorý sa vyrába zo zemného plynu, ktorého ťažba má takisto v krátkej dobe dosiahnuť svoj vrchol.

Pri výrobe náčinia používaného v poľnohospodárstve ako napríklad traktorov a kombajnov sa využíva množstvo ropných produktov a samotné mechanizmy sú poháňané energiou z ropy;

Distribúcia jedla je úplne závislá od ropy. Napríklad ak bývate v USA, priemerný kus jedla je transportovaný 1500 míľ, kým sa dostane na váš tanier. Ak bývate v Kanade, potom je toto číslo až 5000 míľ.

Ak to zhrnieme, ľudia nenásytne požierajú ropu ako svine povedané expresívne.
Nejde iba o prepravu tovarov a poľnohospodárstvo, ktoré sú na dostupnosti lacnej ropy úplne závislé. Moderná medicína, distribúcia vody a národná obrana sú poháňané energiou z ropy a využívajú mnohé látky derivované z ropy.

Väčšina spotrebného tovaru, ktorý kupujete, je vyrobená z plastov, ktoré sú odvodené z ropy.

Všetky výrobné procesy nenásytne spotrebúvajú veľké množstvá ropy. Napríklad priemerné auto – vrátane hybridných – spotrebuje pri svojej výrobe energiu obsiahnutú v počítač spotrebuje počas svojej výroby fosílne palivá asi desáťnásobne prevyšujúce jeho vlastnú hmotnosť.

Všetky elektrické zariadenia – vrátane solárnych panelov a veterných elektrární – používajú striebro, meď, a/alebo platinu, ktoré sa objavujú, ťažia, transportujú a spracúvajú pomocou mechanizmov poháňaných energiou z ropy.

Jadrová energia potrebuje urán, ktorý sa taktiež objavuje, ťaží a transportuje pomocou mechanizmov využívajúcich energiu ropy. Okre toho pri stavbe i samotnej údržbe jadrovej elektrárne sa spotrebuje obrovské množstvo ropy.

A čo je najdôležitejšie, moderný bankový a medzinárodný peňažný systém je naprosto závislý na neustále sa zvyšujúcej dodávke ropy. Pretože ako bolo vysvetlené vyššie, všetky ekonomické aktivity od transportu cez výrobu potravín až po priemysel sú závislé na dodávkach ropy, dá sa povedať, že peniaze sú v skutočnosti iba symbolom ropy.

Vychádzajúc z tohto faktu, klesajúca produkcia ropy musí byť sprevádzaná buď klesajúcim množstvom peňazí v obehu alebo hyperinfláciou. V jednom i druhom prípade je dôsledok pre globálny bankový systém ten istý: totálny kolaps. Možno práve toto viedlo Stephena Roacha, hlavného ekonóma investičnej banky Morgan Stanley k nedávnemu vyhláseniu: "Mám obavy, že moderné bankovníctvo je na hrane systémového zlyhania."

Väčšina ľudí, ktorí sa po prvýkrát stretávajú s fenoménom Oil Peak (čítaj oil pík; angl. termín označujúci stav, keď vrcholí ťažba ropy) má tendencie zameriavať sa na hľadanie alternatív k rope, pričom úplne ignorujú omnoho zásadnejší problém: dôsledky Oil Peaku na náš monetárny systém.

V dôsledku zložitého vzťahu medzi dodávkami ropy a globálnym finančným systémom, dôsledky Oil Peaku budú omnoho horšie ako iba zvýšené ceny benzínu. Ak myslíte iba na to, koľko zaplatíte na pumpe, na alternatívne spôsoby prepravy menej náročné na palivo alebo na alternatívne zdroje energie, strácate širšie súvislosti.

"Nevyriešia to nové náleziská ropy? Stále počujem, že sa otvárajú nové náleziská"

Objavovanie nových nálezísk ropy v globálnom meradle vyvrcholilo v roku 1962. Za tých pár desaťročí klesol objem každoročne objavenej ropy na prakticky zanedbateľnú úroveň. V súčasnosti spotrebúvame 6 barelov ropy za každý barel, ktorý objavíme.

V článku nazvanom "Top Oil Groups Fail to Recoup Exploration Costs (Špičkové ropné spoločnosti nedokážu nahradiť straty pri prieskume)", ktorý vyšiel v októbri 2004 v New York Times sa píše:

10 najväčších ropných spoločností utratilo spolu okolo 8 miliárd dolárov na geologický prieskum. Hodnota takto objavenej ropy bola o niečo menej ako 4 miliardy dolárov. Podobná situácia, aj keď nie taká dramatická, bola aj v predchádzajúcich dvoch rokoch.
Inými slovami, novo objavenej ropy je tak málo, že ani hľadať sa ju z ekonomického hľadiska neoplatí. Dôsledkom je, že mnohé veľké ropné spoločnosti nie sú schopné nahrádzať rapídne klesajúce rezervy. Analytici z firmy John C Herold Inc. – firmy, ktorá predpovedala koniec Enronu – nedávno potvrdili fámy, že sa nachádzame na hrane bezprecedentnej krízy.

Dobrou správou je, že máme obrovské množstvo nevyužitej "nekonvenčnej" ropy nachádzajúcej sa v ropných pieskovcoch v Kanade.

Zlou správou je, že extrahovanie ropy z pieskovca je extrémne energia vrátená/energia vložená (energy return on energy investment) – skratka EROEI – okolo 30:1, pri rope z pieskovca je to okolo 1.5:1.

Znamená to, že musíme vynaložiť 15 krát viacej peňazí na získanie toho istého množstva ropy.

Kde nájsť také množstvo kapitálu je väčšinou sporná otázka. Aj keď sa urobili veľké pokroky v technológii ťažby ropy, odhaduje sa, že ropné pieskovce v Kanade by mali produkovať mizerných 2.2 miliónov barelov denne v roku 2015, pričom sa neberie do úvahy neočakávaný pokles produkcie alebo alebo prekročenie nákladového rozpočtu, pričom obe z týchto možností sa ukázali byť veľkou prekážkou v podobných projektoch (získavanie ropy z pieskovcových polí).

Aj keď by projekt dopadol podľa najlepších predpokladov, 2.2 miliónov barelov denne nie je tak veľa ak uvážime, že v súčasnosti spotrebúvame okolo 83.5 milióna barelov denne, pričom očakávaný dopyt (po interpolácii) v roku 2020 je 120 miliónov barelov denne. Tento dopyt však zrejme nebude uspokojený, keďže na zostupnej časti krivky sa predpokladá pokles o 1 milión barelov denne každý rok.

Obrovské zásoby ropnej bridlice na americkom západe majú podobný problem. Aj keď vysoké ceny ropy prinútili americkú vládu zmeniť pohľad na ropné bridlice, nie je to záchrana, ktorú mnoho ľudí hľadá. Ako hovorí geológ Dr. Walter Youngguist:

Priemerný občan… verí, že Spojené štáty nemajú žiaden problém s dodávkami ropy, keď ropné bridlice obsahujú "vyťažiteľnú ropu"v množstve "väčšom ako 64 percent celkových svetových zásob ropy."Predpokladajme, že by Spojené štáty hocikedy dokázali využiť tento obrovský rezervoár ropy. V skutočnosti to tak nie je. Všetky pokusy získať túto "ropu" z bridlice stroskotali z ekonomických dôvodov. Navyše "ropa" (v skutočnosti nejde o klasickú ropu, ale to sa nie vždy hovorí) je možno vyťažiteľná, ale celková energia vyťaženej ropy nemusí pokryť energetické náklady potrebné na jej získanie. Ak sa ropa "vyťaží", ale z energetického hľadiska so stratami, operácia zlyhala.

To znamená, že všetky pokusy nahradiť konvenčnú ropu ropnou bridlicou by naši situáciu iba zhoršili, pretože projekt by spotreboval viacej energie ako by získal a to všetko nezávisle od toho, aká by bola cena ropy.

"Ako reaguje na Oil Peak ropný priemysel?"

Ak chcete spoznať tvrdú pravdu o budúcnosti ropy, stačí sa pozrieť na niektoré akcie ropného priemyslu. Ako poukazuje nedávny článok v M.I.T. (Massachussets Institute of Technology, jedna z najprestížnejších amerických i svetových technických univerzít) Technology Review:

Predpokladajme, že skôr ako slová sú to činy veľkých ropných spoločností, z ktorých môžeme vyčítať, ako sa oni pozerajú na budúcnosť. Potom uvážme nasledovné. Ceny ropy sa od roku 2001 zdvojnásobili, ale ropné spoločnosti zvýšili rozpočty na prieskum nových nálezísk iba veľmi málo. Podobne rafinérie v USA pracujú takmer na plný výkon a predsa nebola postavená žiadna nová rafinéria od roku 1976. Ropné tankery sú stále vyťažené, ale zastarané lode sú vyradzované z prevozu rýchlejšie ako sa stavajú nové.

Niektorí ľudia veria, že nové rafinérie neboli postavené vďaka úsiliu ochrancov životného prostredia. Táto predstava je trošku hlúpa ak uvážime, koľko peňazí a politického vplyvu má ropný priemysel v porovnaní s environmentálnym hnutím. Ak by ropné spoločnosti chceli postaviť nové rafinérie, určite majú na to peniaze aj politické možnosti (H.Bush v Bielom dome v rokoch 1980 – 1992, W.Bush od roku 2000 do roku 2008) postaviť ich.
Skutočným dôvodom, prečo neboli postavené nové rafinérie už takmer 30 rokov, leží skôr v obchodníckej prezieravosti ako v úsilí enviromentalistov. Žiadnej ropnej spoločnosti sa neoplatí stavať nové rafinérie, ak vie, že tu bude stále menej a menej ropy na rafinovanie.

Okrem znižovania investícií do oblasti prieskumu a produkcie je tu aj ďalší fenomén. Ropné spoločnosti sa začali zlučovať ako keby vedeli, že priemysel má na svoju existenciu iba určitý vypožičaný čas:

December 1998: spojenie BP a Amoco;
Apríl 1999: dohoda o spojení BP-Amoco a Arco;
December 1999: spojenie Exxon a Mobil;
Október 2000: dohoda o spojení Chevron a Texaco;
November 2001: dohoda o spojení Phillips a Conoco;
September 2002: Shell kupuje Penzoil-Quaker State;
Február 2003: dohoda o spojení Frontier Oil a Holly;
Marec 2004: Marathon kupuje 40% Ashlandu;
Apríl 2004: Westport Resources kupuje Kerr-McGee;
Júl 2004: Analytici navrhujú zlúčenie BP-Amoco a Shell;
Apríl 2005: spojenie Chevron-Texaco a Unocal;

Čo podľa vás motivovalo tieto spoločnosti, aby uskutočnili takéto drastické akcie?
Netreba nad tým uvažovať veľmi dlho, pretože nedávne odhalenia ľudí priamo z ropného priemyslu (insiderov) naznačujú, že sme skutočne "zatratene blízko k vrcholu" zatiaľčo priemyselní analytici prichádzajú k záveru, že veľké ropné spoločnosti veria, že Oil Peak je predo dvermi.

"Je si Bushova administratíva vedomá Oil Peaku?"

Áno.

Koncom roku 1999 Dick Cheney vyhlásil:

Podľa niektorých odhadov sa v nasledujúcich rokoch očakáva priemerný dvojpercentný rast dopytu po rope, pričom konzervatívne odhady hovoria o trojpercentnom poklese produkcie z existujúcich rezerv. To znamená, že v roku 2010 budeme potrebovať navyše 50 miliónov barelov denne.

Aby sme Cheneyho vyhlásenie uviedli do širších súvislostí, pripomeňme si, že v súčasnosti sa ťaží na plnej kapacite viac ako 80 miliónov barelov denne. Cheneyho vyhlásenie bolo tichým priznaním vážnosti a blízkosti Oil Peaku, pretože možnosť, že by sa denne ťažili takéto obrovské množstvá ropy, je jednoducho krajne absurdná.
Správa objednaná Cheneym a uvoľnená v apríli 2001 je nemenej znepokojivá:

Najvýznamnejší rozdiel medzi súčasnosťou a situáciou pred desiatimi rokmi je nezvyčajne rýchla erózia voľných kapacít v kritických segmentoch energetického reťazca. Dnes sa schodky zdajú byť obrovské. Najvýznamnejšie tieto straty ovplyvnili voľné kapacity v ropnej oblasti.

Neprekvapuje, že George W. Bush zopakoval názory Dicka Cheneyho. V máji 2001 Bush vyhlásil: "Čo ľudia potrebujú počuť hlasno a jasno je, že Amerike dochádza energia."
Jeden z poradcov Georga W. Busha pre otázky energie, investičný bankár v oblasti energetiky Matthew Simmons, hovoril pomerne obšírne o nadchádzajúcej kríze. Simmons je podľa jeho vlastných slov "doživotný republikán". Jeho investičná banka, Simmons and Company International, je považovaná za jednu z najrenomovanejších a najspoľahlivejších investičných bánk v oblasti energetiky vo svete.

Z toho, čo povedal Simmons, nabieha človeku až husia koža. Napríklad v interview v auguste 2003 položil nakladateľ Michael Ruppert z From the Wilderness Simmonsovi otázku, či nastal čas, aby sa Oil Peak stal súčasťou verejnej politickej debaty. A tu je jeho odpoveď:

Už je na to neskoro. Ako som povedal, experti a politici nemajú žiaden plán B, na ktorý by sme sa mohli spoľahnúť. Ak dochádza k vrcholu produkcie energie v stave, keď 5 zo súčasných 6.5 miliárd ľudí využívajú modernú energiu veľmi málo alebo vôbec, bude to pre náš ekonomický blahobyt a naše zdravie nepredstaviteľný šok - väčší, ako si ktokoľvek vôbec dokáže predstaviť.

Keď mu bola položená otázka, či existuje riešenie pre nastávajúcu krízu ohľadne zemného plynu, Simmons odpovedal:

Nemyslím si, že tu nejaké je. Zostáva nám iba sa modliť. Pri najlepších okolnostiach, ak by všetky naše modlitby boli vyslyšané, nebude žiadna kríza možno dva roky. Potom je to už istota.

V máji 2004 Simmons vysvetľoval, že aby sa dal primerane kontrolovať dopyt, cena ropy by musela dosiahnuť 182 dolárov za barel. Pri takýchto cenách ropy by cena benzínu vzrástla asi na 7 dolárov za galón (v prepočte asi 55 korún za liter, pritom sa neberie do úvahy spotrebná daň z benzínu, ktorá v USA neexistuje; 1 galón = 3.785 litrov).
Simmonsove predpovede sú pritom pomerne mierne, ak ich porovnáme s tým, na čo sa pripravujú iní analytici v oblasti investičného bankovníctva. Napríklad v apríli 2005 francúzska investičná banka Ixis-CIB varovala, že ceny ropy by mohli v roku 2015 dosiahnuť 380 dolárov za barel.

Ak chcete uvažovať, aký dopad by mala cena ropy v rozsahu 200 – 400 dolárov za barel na americkú ekonomiku, vezmite do úvahy fakt, že jeden z primárnych cieľov Osama bin Ladena bolo vyhnať ceny ropy niekde okolo 200 dolárov.

Takéto vysoké ceny ropy ďaleko za hranicou 100 dolárov/barel by takmer isto spustili veľké, zúfalé vojny o suroviny v globálnom meradle. Priemyselne rozvinuté krajiny by sa snažili uchmatnúť pre seba čo najviac zo zostávajúcej ropy. Možno aj toto bolo dôvodom, prečo bolo nedávno navrhnuté rozšíriť vojenskú povinnosť na obe pohlavia od 18 do 35 rokov veku.

Správa z marca 2005 pripravená pre US Department of Energy (Ministerstvo energetiky) potvrdila hrozivé varovania zo spoločnosti investičných bankárov. Správa má názov "The Mitigation of the Peaking of World Oil Production (Zmiernenie dopadov vyvrcholenia ťažby ropy)" a okrem iného sa v nej píše:

Bez včasných opatrení bude rovnováha ponuka/dopyt vo svetovom meradle dosiahnutá deštrukciou dopytu (nedostatok, výpadky v dodávke) sprevádzanou obrovským zvýšením cien ropy. Obe tieto faktory by prispeli k vytvoreniu dlhodobej globálnej ekonomickej krízy.
Čakať, kým ťažba konvenčnej ropy vyvrcholí a nepodnikať kroky pre zmiernenie nastávajúcej krízy môže spôsobiť významný deficit v oblasti kvapalných palív na dve dekády alebo aj dlhšie.

Správa pokračuje:

Problémy spojené s vyvrcholením ťažby ropy nebudú dočasné a minulé "energetické krízy" nám v tomto smere poskytujú relatívne málo poučení. Problém Oil Peaku vyžaduje okamžitú, vážnu pozornosť, ak chceme plne pochopiť všetky riziká a začať podnikať príslušné opatrenia.
(...) svet ešte nikdy nestál tvárou v tvár problému ako je tento. Bez masívnych protiopatrení viac ako dekádu pred Oil Peakom bude problém všadeprítomný a nebude dočasný. Predchádzajúce energetické prechody sa vyvíjali postupne. Dôsledky Oil Peaku budú náhle a revolučné.

Ako si všimol nedávno jeden komentátor, dôvodom, prečo naši lídri sa správajú ako zúfalci je to, že sa skutočne nachádzame v zúfalej situácii.
Ak sa čudujete, prečo Bushova administratíva utrácala peniaze, znižovala výdaje na sociálne programy a rozpútavala vojny, ako keby tu nebol aj zajtrajšok, na ktorý treba myslieť, teraz na to máte odpoveď: oni dobre vedia, že tu nie je zajtrajšok.

Čo je skutočne znepokojivé je, aj keď to môže znieť bláznivo, to, že možno sa vo svojom myslení ani veľmi nemýlia.

Nájdu sa konzervatívni členovia kongresu, ktorí o tom hovoria?

Áno.

14. marca 2005 mal kongresman Roscoe Bartlett (republikán, Maryland) veľmi dobre pripravenú prezentáciu o hrozivých dôsledkoch Oil Peaku.

Kongresman Bartlett, ktorý je možno najkonzervatívnejším členom Kongresu, veľmi obsiahlo citoval z tejto stránky Life After the Oil Crash). Pri viacerých príležitostiach citoval autora (Matt Savinar), pričom použil viaceré analógie a príklady, ktoré boli po prvýkrát publikované práve na tejto stránke.

Celý záznam z jeho prezentácie si môžete zobraziť, ak kliknete sem.

19. apríla 2005 mal kongresman Bartlett interview v národnej televízii. Opäť vychádzal z článku, ktorý práve čítate:

Jeden z pisateľov tohto materiálu začína mimochodom svoj článok prehlásením, "Milý čitateľ, civilizácia tak ako ju poznáme, sa chýli k rýchlemu koncu."
Vaším prvým impulzom je, že sa snažíte tento článok pošliapať. Tento chlapík je blázon. Ale ak si dáte tú námahu a prečítate si celý článok, ste donútený súhlasiť s jeho závermi.

"A čo s teóriou, že ropa je v skutočnosti obnoviteľnou surovinou?"

Niektorí ľudia veria, že ropa je v skutočnosti obnoviteľnou surovinou kontinuálne produkovanou "abiotickým" procesom hlboko vo vnútri Zeme. Táto teória je síce dojemná, ale ignoruje zdravý rozum a všetky vedecké fakty. Ľudia, ktorí veria týmto teóriám, považujú sami seba za nekonformných individualistov, uznávaní geológovia ich považujú za bláznov.

Navyše samotné ropné spoločnosti nedávajú tejto teórii punc vierohodnosti, hoci sú to práve oni, kto by mal mať motiváciu hľadať neobmedzený zdroj ropy. Od hodnoty zostávajúcich rezerv sa totiž odvíja cena akcií tej ktorej spoločnosti. Každá ropná spoločnosť, ktorá by chcela zarobiť pekný balík peňazí, by jednoducho našla tento neobmedzený zdroj ropy, ale odmietla by ho priniesť na trh. Jej trhová hodnota by okamžite stúpla ako dôsledok obrovských nálezov a súčasne by mohla umelo vytvoriť vzácnosť tejto suroviny tým, že by ju nepriniesla na trh.

Aj keď by bláznivé teórie o "neobmedzenej rope" boli pravdivé, veľmi by nám nepomohli, pretože produkcia takmer všetkých častí sveta s výnimkou stredného východu už klesá.

Určite nám to nepomôže tu v Spojených štátoch. Domáca produkcia ropy vyvrcholila v októbri 1970 na úrovni 10 miliónov barelov denne. Odvtedy nastal postupný pokles každý rok a v súčasnosti sa domáca produkcia pohybuje na úrovni 5 miliónov barelov denne.

Ak je ropa obnoviteľnou surovinou, prečo sa nám neobnovuje tu v Spojených štátoch?

"Čo ak by sme sa zbavili ochrancov životného prostredia? Nemohli by sme potom ťažiť na Aljaške v arktickom národnom parku?"

Zatiaľčo niektorí sú presvedčení, že ropa je obnoviteľnou surovinou, iní veria rovnako klamlivej myšlienke, že ťažba v arktickom národnom parku (Arctic National Wildlife Reserve, skratka ANWR) vyrieši alebo aspoň oddiali krízu. Aj keď by ťažba v ANWR priniesla ťažobným spoločnostiam slušný balík peňazí, celkovej situácii by to príliš nepomohlo a to z nasledujúcich troch dôvodov:

Podľa ministerstva energetiky (Department of Energy) ťažba v ANWR by znížila ceny ropy o menej ako 50 centov;

ANWR obsahuje 10 miliárd barelov ropy. Takéto množstvo ropy spotrebujú Spojené štáty za trochu viac ako rok.

Podobne ako je to so všetkými ropnými projektmi, bude trvať asi 10 rokov, kým sa ropa z ANWR dostane na trh. Keď sa to stane, produkcia vyvrcholí na úrovni asi 875,000 barelov/deň, ale najskôr v roku 2025. V tom čase budú Spojené štáty potrebovať asi 35 miliónov barelov ropy denne, zatiaľčo svetová spotreba (samozrejme predpokladaná!) bude na úrovni 120 miliónov barelov denne.

"Nevyrieši to trh s jeho zákonmi ponuky a dopytu?"

Trh so svojimi zákonmi nedokáže zabrániť ekonomickej kríze.

Ako vysvetľuje ekonóm Andrew Mckillop v nedávnom článku nazvanom "Why Oil Prices Are Barreling Up (Prečo sú ceny ropy tak vysoké)", ropa nie je taká "elastická" ako iné tovary:

Vyjadrenia Medzinárodnej agentúry pre energiu (International Energy Agency, IEA), Prieskumnej agentúry pre životné prostredie (Enviromental Investigation Agency, EIA) a kopy iných analytikov a "expertov", že "vysoké ceny obmedzujú dopyt" buď priamo alebo utlmením ekonomického rastu, sú veľmi problematické, pretože toto sa v reálnom svete nedeje.
Od začiatku roku 1999 stúpli ceny ropy asi o 350%. Takmer 4%-ný rast dopytu po rope v roku 2004 bol najvyšší za posledných 25 rokov. Tieto jednoduché fakty sú v jasnom rozpore s uznávanými názormi o "cenovej elasticite". Z jednoducho opísateľných dôvodov sa skôr zdá, že svetový dopyt po rope je vysokými cenami iba podporovaný, ale iba do bodu, kým ceny nenarastú do "extrémnych" výšok.

A presne toto sa stalo počas ropných šokov v 70.rokoch. Už 5%-né výpadky v ponuke zvýšili ceny ropy takmer o 400%. Dopyt po rope sa znížil, až keď došlo k najväčšej ekonomickej kríze od doby veľkej depresie v 30.rokoch.
Aj keď mnohí analytici tvrdia, že trh sa postará o všetko za nás, zabúdajú pritom nato, že neoklasická ekonomická teória má niektoré vážne trhliny, ktoré zabraňujú tomu, aby trh vhodne reagoval na Oil Peak. Reakcia sa objaví, až keď bude na všetko neskoro.

Pre ilustráciu. V apríli 2005 stál barel ropy takmer 55 dolárov. Ak by sme chceli ekvivalentné množstvo energie získať z alternatívnych zdrojov energie, stálo by nás to 100 až 250 dolárov*. Z toho vyplýva, že trih prinúti energetické spoločnosti zaoberať sa alternatívnymi zdrojmi energie až v čase, keď cena ropy vystúpi na úroveň 100 až 250 dolárov.

"Pritom v tomto čísle nie je zahrnutý objem peňazí potrebný na získanie a spracovanie surových materiálov potrebných pre prechod na alternatívne zdroje, na konštrukciu a rozmiestnenie alternatívnych zdrojov a napokon na zmenu svetovej infraštruktúry v hodnote 45 biliónov dolárov."

Keď sa začne prvý vážny výskum alternatívnych zdrojov energie, uplynie asi 25 až 50 rokov, kým sa nové technológie dočkajú masového rozšírenia.

Aby sme však mohli financovať tento masový prechod na nové zdroje energie, potrebujeme k tomu obrovské množstvo kapitálu (okrem samotných zdrojov energie a surových materiálov), ktorý však nebude k dispozícii, ak sa cena ropy bude trvalo pohybovať okolo úrovne 200 dolárov za barel.

Kým na prechod ekonomiky na alternatívne zdroje energie potrebujeme 25 až 50 rokov, možno budeme mať k dispozícii iba 25 až 50 dní od okamihu, keď ťažba ropy dosiahne svoj vrchol. V priebehu pár mesiacov od tohto okamihu už bude nemožné tvrdiť, že pokles ponuky je prechodnou udalosťou. Keď sa to stane, môžete očakávať, že obchodníci na Wall Street rýchlo zvýšia ceny až niekde na úroveň 200 dolárov za barel (ak nie vyššie), pretože si uvedomia, že svet sa nachádza v novej ére, kde je ropa vzácnou surovinou.

Pri takýchto cenách ropy sa dá očakávať, že ceny benzínu stúpnu počas pár týždňov na úroveň 10 dolárov za galón (v prepočte asi 80 korún za liter, pritom súčasná cena benzínu v USA, kde neexistuje spotrebná daň je okolo 15 korún za liter). To spôsobí náhle zrútenie nákladnej autodopravy a celej transportnej siete. Vážne bude ohrozená distribúcia potravín, liekov i spotrebného tovaru.

Dôsledky budú hrozivé. Ako poukazuje Jan Lundberg, bývalý pracovník v ropnom priemysle:
Scenár, ktorý predpokladám, je, že panika na trhu spôsobí prudký nárast cien v priebehu pár dní. A keďže ponuka už nebude uspokojovať dopyt vo výške viac ako 80 miliónov barelov/deň, trh bude paralyzovaný cenami príliš vysokými pre kolesá biznisu ale aj pre každodenný život v "modernej" spoločnosti. Je možné, že energetický kolaps bude spustený nejakou udalosťou (ako keď iskra spôsobí výbuch), ale zo širšieho pohľadu bude dôvodom obrovská spotreba na planéte s obmedzenými zdrojmi.
Už nebudete vidieť, ako nákladné autá prinášajú tovar do Wal-Martu alebo do Safeway či iných obchodných domov. Veľké lode prinášajúce najnovšie technické vymoženosti a množstvo ďalších tovarov z Číny nebudú mať palivo. Na mnohých miestach síce bude palivo, ale neistota a panika bude zdrojom výpadkov, násilností a chaosu. Polícia a armáda bude schopná udržať poriadok zrejme iba krátky čas, ak vôbec.

Kolaps bude urýchlený faktom, že národný dlh USA sa stane úplne neudržateľným, keď ceny ropy stúpnu na úroveň 100 dolárov/barel. Keď sa toto stane, národom sveta neostane nič iné, ako stiahnuť svoje investície z USA a súčasne zmeniť rezervnú menu pre ropné transakcie z dolára na euro. Súčasne so zrútením domácich transportných sietí globálny odstup od dolára ako platobnej jednotky silne otrasie americkou ekonomikou.
Ak vás prekvapuje, prečo nie sú tieto problémy témou dňa v mainstreamových médiách, teraz to viete. Keď by totiž boli tieto fakty všeobecne uznané, na trhoch by sa začala šíriť všeobecná panika a celý domček z karát by sa zrútil ešte predtým, ako by produkcia ropy vôbec vyvrcholila.

Suma sumárum, sme otrokmi našej nezávideniahodnej situácie:
V súčasnosti neexistuje k rope ekonomicky primeraná alternatíva. (Zdôrazňujem ekonomicky; nejde o to, že by sa to technicky nedalo uskutočniť.)
Nie sme motivovaní začať sa vážne zaoberať vhodnými alternatívami, až kým ceny ropy nedosiahnu rekordné hodnoty.
Keď ceny ropy dosiahnu rekordné hodnoty, naša ekonomika bude otrasená a my nebudeme schopní financovať masívny prechod na alternatívne zdroje energie. Bez lacnej ropy a bez ekonomicky uskutočniteľných alternatív budeme takpovediac odpísaní.
Masívny úsporný program zníži cenu ropy, čím sa stratí dôvod pre zaoberanie sa alternatívami k rope, až kým nebude neskoro (tomu celkom nerozumiem, pozn. prekladateľa).
Každý pokus zabezpečiť tok energie a surových materiálov potrebných pre masívny prechod na obnoviteľné zdroje energie bude mať silného konkurenta, ak rovno nie vojenského, v Číne, ktorá má miliónovú armádu indoktrinovanú nenávisťou voči USA.

"A čo s rozličnými alternatívami k rope? Nevieme nájsť žiadnu vhodnú náhradu?"

Mnohí politici a ekonómovia tvrdia, že existujú alternatívy k rope a že môžeme "vymyslieť spôsob, ako sa z toho dostať."

Fyzici a geológovia nám ale hovoria niečo iné.

Politici a ekonómovia nás kŕmia 30 ročnými ekonomickými a politickými rozprávkami, zatiaľčo fyzici a geológovia nám hovoria vedeckú a matematickú pravdu. Namiesto akceptovania mýtov o hybridných technológiách, o ktorých počúvame od svojich politikov a ekonómov, sa nám treba začať pýtať niektoré kritické otázky ohľadne tzv. alternatív k rope a postaviť sa tvárou k tvár neľútostnej pravde o našej energetickej situácii.

Aj keď existuje množstvo technicky uskutočniteľných alternatív k rope, neexistuje žiadna (alebo ich kombinácia), ktorá by nám mohla dodať také množstvá energie, ktoré potrebuje náš moderný peňažný systém a priemyselná infraštruktúra.

Ľudia si zvyčajne myslia, že alternatívy ropy predstavujú úplnú nezávislosť od nej. Presnejšie by sa dalo povedať, že sú to "deriváty ropy". Pri hľadaní a ťažbe rozličných surovín (meď, striebro, platina, urán atď.) potrebných na výrobu/údržbu solárnych panelov, veterných elektrární či jadrových elektrární sa spotrebujú veľké množstvá ropy a iných vzácnych zdrojov. Na výrobu týchto alternatívnych zdrojov potrebujeme veľké množstvo ropy, ešte väčšie množstvo ropy potrebujeme na ich distribúciu, údržbu či prispôsobenie existujúcej infraštruktúry na tieto nové zdroje energie.

Každá z možných alternatív má množstvo základných fyzikálnych nedostatkov, ktorým bola venovaná iba malá pozornosť.