|
Nenápadný
kostelík u západoslovenské obce Kopčany, který byl celá staletí přehlížen,
je podle nejnovějších zjištění archeologů nejstarším dochovaným křesťanským
kostelem ve střední Evropě. Prokazatelně totiž pochází "nejpozději" z
devátého století a je jedinou velkomoravskou stavbou, která se zachovala. O
tomto unikátu přitom dosud nevěděla ani církev.
"Jde o nejstarší dochovaný křesťanský kostel nejen na Slovensku, ale i ve
středoevropském regionu," řekl šéf archeologického výzkumu Peter Baxa, který
v úterý zveřejnil výsledky bádání.
Kostel sv. Margity Antiochijské byl původně považován za stavbu z 9. až 11.
století, předchozí bádání ale nepotvrdila, zda jde o stavbu z období Velké
Moravy. Budovu dlouhou necelých devět metrů a širokou asi pět metrů znali
pouze odborníci a místní obyvatelé. "Tento kostel je paradoxem slovenské a
československé archeologie. Až do roku 1994 nebyl uznán jako kulturní
památka," uvedl Baxa.
Přelom znamenala až rekonstrukce kostela, která začala v roce 1999, a
následný archeologický výzkum. Vědci ale až letos objevili u kostelíka tři
hroby, v nichž našli také dva pozlacené bronzové knoflíky a náušnice, které
jsou z 9. století - tedy z období Velké Moravy. Archeologové tvrdí, že hroby
pocházejí až z období po dobudování kostela, který proto podle Baxy pochází
"nejpozději" z 9. století. Mimořádný je také stav, v jakém se kostel
zachoval - z 80 procent je totiž stavba původní.
Dohromady se na území někdejší Velké Moravy zachovalo jen 24 staveb, šlo ale
vesměs pouze o jejich základy; nadzemní části jen s několika výjimkami
zmizely.
Slovenští památkáři a ministerstvo kultury nyní usilují o to, aby organizace
UNESCO zapsala kostelík do seznamu nejvýznamnějších světových kulturních
památek. |
|
|
Gotizovaný,
pôvodne románsky kostolík. Je jednou z najstarších architektonický pamiatok
na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná
zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa
Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne
veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“. Kostol sa nachádza
len necelý kilometer od Valov – sídla veľkomoravských kniežať v chotáry obce
Mikulčice na moravskej strane. Typologicky patrí do skupiny malých
jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v
strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. Výsledky prieskumov a výskumov
okolia kostola v rokoch 1994 – 2000 dokozujú jeho intenzívne osídlenie už od
neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9.-10. storočí, kedy sa
pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na
východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian
skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme. Funkčne
súvisela s hradiskom Valy. Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval
život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity
Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva
pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie,
ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého
kostola IX na podhradí hradiska Valy. Doterajší výskum historickej
topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv.
Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17.
storočí. Kostol asi naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia,
kedy postavili nový kostol priamo v obci. |
|
|
Najstaršie
obdobie obce
Výskum osídlenia – najstaršie osídlenie v chotári obce je zistené z
neolitického obdobia (okolo r. 2100 p.n.l.), žiarový hrob stredodunajskej
mohylovej kultúry (okolo r. 1000 p. n. l.), halštatské sídlisko (800-400 p.
n. l.). Doterajší archeologický výskum na Záhorí potvrdil kontinuitné
osídlenie v celom priebehu historického vývoja, za čo tento kút zeme vďačí
geografickej polohe a prírodným podmienkam tohto regiónu. Účinkom dvoch
faktorov – vody a vetra, usádzali sa masy piesku na miestach relatívne
chránených a vznikali tak rozsahom i výškou rozdielne planiny, nazývané
dunami, či presypmi. Duny sa v minulosti dvíhali ako ostrovy zo širokého
údolia, trvale zaliateho vodou, tvoriacou rozsiahle bariny. Usadené piesky
zatarasovali odtokový profil a nútili rieku Moravu hľadať si vedľajšie
korytá, ktorých stopy sa dajú zistiť ešte i dnes. Tak sa vytvoril veľký
počet ostrovov poskytujúcich bezpečné miesta pre osídlenie prvým obyvateľom.
Rieka Morava bola už od čias pravekých lovcov mamutov otvorená pre všetky
migračné prúdy ssmerujúce z juhu na sever i zo severu na juh. Bola tu
skutočná „brána národov“. Slovania neprichádzali do pustých a vyľudnených
krajín. Archeológia dokazuje prítomnosť jednoduchého roľníckeho ľudu kmeňov
Markomanov, Kvádov a Vandalov. Ešte pred expanziou Slovanov prešli územím
južnej Moravy a juhozápadného Slovenska časti kmeňov Gótov a Longobardov,
ale nezanechali po sebe významnejšej stopy.
Obdobie Veľkej Moravy v obci
Kopčany sa v období veľkomoravskom
podieľali na rušnom živote veľkomoravského centra na Valoch, ktorého jadro
bolo vzdialené do 1,5 km od roľnícko – pastierskych osád nachádzajúcich sa v
dnešnom chotári obce. Tak mohutné veľkomoravské centrum ako boli Valy by
bolo nepredstaviteľné bez závislého roľníckeho obyvateľstva, ktorého osady
obklopovali Valy na rozlohe asi štyridsať štvorcových kilometrov. Na ceste
od komplexu hradného centra – Valov, smerom k Holíču sa nachádzal celý rad
drobných poľnohospodárskych i remeselníckych osád s pohrebiskami
umiestnenými na pieskových pahorkoch. Z hľadiska súčasného archeologického
výskumu vyplýva, že Valy boli bližšie ku Kopčanom ako k dnešným Mikulčiciam,
že jediná „otvorená brána“ viedla z hradiska na východ, t.j. Valy boli
prístupnejšie z Kopčian a to viacerými cestami, a teda mohli dostať
prediktát kopčiansko-mikulčické, ak nie kopčianske Valy (Štefan Janšák). „Hlavné
rameno rieky Moravy tieklo od veľkomoravského opevneného mesta tri aj štvrť
kilomentra na západ, pod piesčitou terasou, na ktorej sú rozložené dnešné
obce Lužice, Mikulčice a Moravská Nová Ves. Z toho vyplýva, že mesto na
Valoch ležalo na jej ľavom brehu... opevnené mesto na Valoch gravitovalo
zemepisne i hospodársky k dnešnému územiu Slovenska... podrobným výskumom sa
ukázalo, že na čiare Valy – dnešná obec Mikulčice niet ani jednej osady z
obdobia veľkomoravského, čiže v tých časoch bol tam tri a pol kilometra
široký močiar“ (Š. Janšák – Brány do dávnoveku).
Pohľad na známu Komenského mapu z r.
1632 potvrdzuje jednak existenciu močiara i fakt, že Valy ležali medzi
ramenami rieky Moravy. Rovnako možno vidieť ako pravé rameno rieky Moravy
bolo regulované spojením s dnešnom Kyjovkou a to na mape z r. 1870. Dnešná
obec Kopčany leží medzi dvoma starými veľkomoravskými sídliskami, ktoré po
prvý raz zameral a opísal v roku 1929 Štefan Janšák. Prvé sídlisko bolo
objavené pri dnešnej ceste z Kopčian do Moravskej Novej Vsi, kde stál
donedávna hostinec aj s priľahlými budovami. Skladalo sa z dvoch častí, a to
z ostrova I a ostrova II, ktoré vyčnievali z inundačného územia. Sídlisko
„Na segeti“ ležalo 1-2 m nad najvyššou hladinou vody. V súčasnej dobe je
ďalší výskum neuskutočniteľný v dôsledku zásadnej zemny reliéfu tohto
areálu, zrušením prievozu a postavením hrádze regulovanej rieky Moravy.
Druhé významné sídlisko bolo zistené pri náhodnom objave kostí na západnom
svahu duny pri Kačenárni. Vo vykopaných sondách sa tu našlo celkom 61
kostrových hrobov. V porovnaní s nálezom iných lokalít sú objavené pamiatky
skromné – 1 kopia, 3 sekery, ostorhy, nože, strieborný gombík, náhrdelník zo
sklených perál, črepy nádob, zvyšky drevených vedierok. Možno predpokladať,
že v tejto lokalite boli pochovaní príslušníci nižšej spoločenskej vrstvy
veľkomoravskej spoločnosti. |
|